Vážení rodičia, kolegovia, milí žiaci !
Som veľmi rada, že môžem uverejniť na webstránke našej školy nasledujúcu informáciu...
Dnes ráno mi prišiel milý mail, ktorého autorkou bola pani Gracová, obyvateľka susednej obce Párnica. Prostredníctvom tohto mailu som sa dozvedela o veľmi užitočnej, statočnej záchranárskej akcii, ktorej hrdinovia boli naši žiaci – tretiačka Betka Havková, piatak Dominik Havko a siedmak Filip Pošta. Deti počas prechádzky v lese objavili utrápenú mačku, ktorú niekto priviazal o strom. Neváhali a rozhodli sa ju zachrániť. Počínali si veľmi odvážne a rozumne. Mačku sa im podarilo oslobodiť a zachrániť.
Dovolím si citovať z mailu :
„ ... Pracovala som v záhrade a zbadala som Dominika, ako beží cez pole. Pri našom plote zastal, slušne sa opýtal, či smie preliezť, lebo sa veľmi ponáhľa . Keď prišiel ku mne, bol rozrušený , pýtal si nožnice, alebo nožík, lebo ide o život. " Povraz je celkom krátky a okolo krku , asi sa zadusí !"Po chvíli som sa dozvedela, že niekto uviazal v lese mačku a oni ju musia rýchlo zachrániť. V behu mi zakričal, že nožnice mi vráti. Asi za 10 minút prišiel aj so sestrou Betkou a bratrancom Filipom, ktorý mal v náručí vystrašenú mačku. Mala na krku ranu po povraze a bola zoslabnutá. Vypýtali si odo mňa misku s vodou a dali jej ju. Pila hltavo a dlho , z čoho sme usúdili, že musela byť v lese dlhší čas. Potom mi rozprávali, že sa boli bicyklovať a zašli aj do blízkeho lesa , začuli mraučanie a našli utrápenú mačku, priviazanú o posed. Snažili sa ju oslobodiť, ale bez nožníc to nešlo. Dominik bežal po nožnice a Betka s Filipom sa snažili mačku upokojiť. Keď mačku odviazali, bola vystrašená, zobrali ju do náručia a prišli k nám. Rozprávali jeden cez druhého, ale tešili sa z toho, že boli v správnom čase na správnom mieste. Pochválila som ich ,za to, ako sa zachovali , rozprávali sme sa o tom, prečo a kto mohol takto ublížiť bezbrannému zvieraťu. Mačku si vzali domov, že sa o ňu budú starať . Ešte dlho som o týchto skvelých deťoch rozmýšľala a rozhodla som sa, že ich záchranársku akciu uverejním na FB , aby boli príkladom aj pre iné deti , ale aj pre nás, dospelých...“.
Čo k tomu dodať? Som pyšná, že mám tú česť riadiť školu, kde chodia aj takéto úžasné deti. Ukázali, že majú srdce na správnom mieste, vedia pomáhať a najmä, že sa vedia zachovať múdro v správnej chvíli.
Ďakujem rodičom, že deti takto vedú... a Ďakujem deťom za výborný príklad pre ostatných. Verím však, že s opísanou situáciou sa už nikto z našich detí nestretne...
Mgr. Anna Punová
